Factoring a forfaiting sú dva rôzne spôsoby, ako financovať obchodné transakcie a zlepšiť likviditu, ale majú rôzne charakteristiky a uplatňujú sa v rôznych situáciách. Tu je základný rozdiel medzi nimi:
Factoring:
- Definícia: Factoring je finančná služba, pri ktorej subjekt (bežne nazývaný „factor“) odkupuje faktúry od predávajúcej strany (napríklad od dodávateľa) za určitú sumu peňazí.
- Účel: Factoring sa používa na získanie okamžitých finančných prostriedkov tým, že sa predčasne získajú peniaze za faktúry, ktoré inak boli určené na budúce platby.
- Riziko: Factor preberá riziko týkajúce sa pohľadávok od kupujúcej strany (tj. riziko nesplatených faktúr) a spravuje proces výberu pohľadávok.
- Prípady uplatnenia: Factoring sa často uplatňuje vo veľkoobchode a maloobchode, kde sa často generujú faktúry a kde existuje potreba získania likvidity.
Forfaiting:
- Definícia: Forfaiting je druh medzinárodného obchodu, pri ktorom sa predávajúcej strane (exportéru) predávajú budúce pohľadávky voči zahraničnej kupujúcej strane (importérovi) za fixnú sumu peňazí.
- Účel: Forfaiting sa používa na eliminovanie rizika, ktoré by mohlo vzniknúť z nedodržania platobných záväzkov zahraničného importéra.
- Riziko: Exportér (predávajúca strana) preberá riziko týkajúce sa nesplatených pohľadávok, a nie forfaiter (ktorý kupuje pohľadávky).
- Prípady uplatnenia: Forfaiting je často uplatňovaný v medzinárodnom obchode, keď exportér predáva tovar alebo poskytuje služby zahraničným kupujúcim a chce zabezpečiť platby na základe pohľadávok.
Hlavný rozdiel medzi Factoringom a forfaitingom spočíva v tom, že factoring sa zameriava na predčasný príjem peňazí za domáce faktúry, kým forfaiting sa zameriava na predávanie budúcich pohľadávok voči zahraničným kupujúcim. Obe metódy však slúžia na zlepšenie likvidity, a to zvlášť v obchodných situáciách, kde je dôležité zabezpečiť finančnú stabilitu.
